Vlci, domestikovaní vlci a psy žijúce v našich domácnostiach sa ešte do polovice 18. storočia stravovali veľmi podobne. Ich jedálniček sa skladal najmä z mäsa, kostí a orgánov. Až dovtedy sme psom zabezpečovali druhovo prirodzenú stravu. Plne sme tak rešpektovali ich vnútorné nastavenie a dokázali sme im zabezpečiť spokojný psí život. Potom však nastal zlom.
Od pracanta k domácemu miláčikovi
Ako sa menili podmienky ich chovu, menila sa aj ich strava. Na dedinách zostali psy dlho ako pracovné plemená, ktoré naďalej pomáhali svojim majiteľom pri každodenných činnostiach, dostávali zvyšky a ich život pokračoval pomerne zdravou cestou. Králiky, sliepky a kurčatá choval na dedine takmer každý, preto nebol problém zabezpečiť zvyšky.
V mestách začali niektoré plemená žiť bližšie pri svojich majiteľoch, stali sa domácimi miláčikmi a ľudia im začali meniť aj stravovacie návyky. Namiesto zvyškov od mäsiara začala vznikať dopyt po pohodlnejšom spôsobe kŕmenia psov. Teraz sa pozrieme späť do minulosti a priblížime si vývoj komerčných krmív.
19. storočie a vznik „psích sušienok“
Za otca zakladateľa komerčných krmív môžeme považovať Jamesa Spratta, ktorý začal v 19. storočí v Anglicku produkovať prvé priemyselne vyrábané krmivo pre psov. Keď si všimol v prístavoch psov, ktorí dojedali zvyšky suchárov po námorníkoch, zrodila sa myšlienka jednoduchej stravy pre psov, ktorú bude možné skladovať doma s dlhou trvanlivosťou. Strava, ktorú netreba dlho pripravovať ani nákladne skladovať – stačí otvoriť balenie a nasypať krmivo do misky. Zvolil pritom výbornú marketingovú stratégiu, keď cielil na bohatšiu vrstvu klientov a dal im pocit exkluzivity.
Žiaľ, išlo o pozlátko, ktoré malo zamaskovať skutočný obsah daného produktu. Spratt svoje psie sušienky vyrábal predovšetkým z obilnín a bravčovej krvi. Netrvalo dlho, kým sa táto strava začala podpisovať na kvalite života psov. Vďaka skvelému marketingu sa však rýchlo predávali, čo platí pri mnohých podobných produktoch dodnes.
20. storočie – psie konzervy a prvé granule
Na začiatku 20. storočia začal Spratt rozširovať svoju produkciu aj o konzervy z konského mäsa. Tie sa čoskoro stali hitom. Odhaduje sa, že ročne skončilo v konzervách pre psov až 50 000 koní. Druhá svetová vojna však zastavila produkciu konzerv, pretože kov bol potrebný na výrobu munície. Výrobcovia tak museli začať premýšľať, čím nahradiť vzniknutú dieru na trhu.
Druhá polovica 20. storočia sa niesla v znamení prvých suchých granúl, ktoré vznikali extrúznou technológiou. Výrobcovia krmív pre psov začali využívať technológie používané pri výrobe cereálií. Pri ich výrobe sa mokré prísady naplnia do strojov, kde sa pod vysokým tlakom a teplotou zničí veľká časť živín, vrátane vitamínov, aminokyselín a enzýmov. Cesto sa následne tlačí cez vysekávací stroj a vznikajú granule.
V priebehu 80. a 90. rokov 20. storočia začali koncerny produkovať špeciálne granule, aby navodili dojem skutočnej profesionality svojej práce s ohľadom na individualitu psa. Začali sa tak objavovať granule pre psov s rôznou aktivitou, vekom aj veľkosťou. Vznikli síce nekvalitné produkty, no s neuveriteľne dobrou reklamou. Marketing opäť bežal na plné obrátky a ľudia tak nadobudli dojem, že granule sú to najlepšie, čo môžu svojim psom ponúknuť. Mimochodom, tento názor pretrváva u mnohých dodnes.
21. storočie a návrat k druhovo prirodzenej strave
Mnoho majiteľov svojich štvornohých parťákov si začalo uvedomovať, aký vplyv má strava na zdravie psa. Štúdie upozorňujúce na nárast civilizačných chorôb pri psoch hovoria jasne – dĺžka života psov sa pomaly, ale isto skracuje. Psy, ktoré kedysi umierali na starobu, dnes trápia civilizačné ochorenia ako sú problémy s kĺbmi, tráviace ťažkosti, kožné problémy, cukrovka či rakovina.
Preto ich majitelia začali hľadať odpovede v časoch, keď sa psy tešili dobrému zdraviu. Začali ich opäť kŕmiť surovým mäsom a kosťami so snahou zachovať viac enzýmov a vitamínov v ich prirodzenej podobe. Aj pre nich je však v mnohých prípadoch náročné takéto krmivo pripravovať – napríklad na cestách, keď si nemôžu vziať mrazničku so sebou.
V nadväznosti na to začali niektorí výrobcovia zlepšovať proces výroby granúl aj samotný výber surovín. Napríklad my v Rufrufe nepoužívame žiadnu chémiu ani plnivá. Granule vyrábame z čerstvého mäsa, aby sme zachovali čo najväčšie možné množstvo živín. A hoci vieme, že nedokážeme uchovať všetko potrebné na sto percent, snažíme sa k prirodzenej psej strave aspoň priblížiť.
CZ
SK